Narodil sa 6. septembra 1985 v Trstenej ako druhý zo štyroch súrodencov. Svoje detstvo a mladosť prežil v Zubrohlave. Bol zanieteným športovcom, ktorý nerád prehrával či už vo futbale alebo volejbale, a tiež nekonečným optimistom, ktorý veril, že vyhráme zápas v hokeji aj napriek stavu 0:7. Jeho aktivita sa však neobmedzovala iba na šport. Vždy bol ochotný pomôcť komukoľvek s čímkoľvek, ak išlo o dobrú vec, a žiadna úloha nebola preňho záťažou. K jeho ďalším činnostiam patrilo podieľanie sa na obnove hradu Tematín, členstvo v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Pre svoju veselú a dobrosrdečnú povahu bol veľmi obľúbený a aj vďaka svojej pohostinnosti bol stále obklopený partiou kamarátov. Od svojich osemnástich rokov chodieval pravidelne darovať krv, už len málo mu chýbalo od získania zlatej plakety.
V roku 2004 zmaturoval na osemročnom gymnáziu v Námestove a hneď potom pokračoval v štúdiu na Trnavskej univerzite v odbore politológia. Keďže bol vždy rád naplno vyťažený, jedna vysoká škola mu bola málo a začal študovať aj ďalšiu, odbor história, kde spoznal svoju ženu Danku. Po skončení školy sa zamestnal na Štatistickom úrade v Bratislave. Oženil sa a kúpil starý dom so záhradou v Jablonci, ktorý postupne rekonštruoval a zveľaďoval. Odmala mal sklon ku gazdovaniu, s radosťou sa pustil do pestovania zeleniny (najmä tekvíc) a taktiež bol hrdý aj na svoj kŕdeľ čistokrvných sliepok – oraviek.
Vážil si Slovensko a slovenský národ, ku ktorému sa hrdo hlásil. Veľmi hrdý bol aj na svoj oravský pôvod a rád zachovával tradície. Bol hlboko veriaci a nikdy sa za svoju vieru nehanbil.
V januári 2013 sa mu narodil prvý syn Peťko. Na narodenie svojho druhého syna Janka v decembri 2014 sa už pozeral z neba.
Odišiel nečakane. Išiel si zabehať, keď trénoval na svoj prvý maratón. Odchádzal v plnej sile, nikomu ani na um neprišlo, že by sa viac nemal vrátiť domov, medzi svojich drahých. Zomrel 6. augusta 2014, mesiac pred svojimi 29. narodeninami.
